2010-10-05

Plenigu la glason ...


de Ferejdun Moŝiri (Fereydoon Moshiri)


Plenigu la glason,
Ĉar tiu ĉi fajr-akvo,
Longteme mian malbonfarton ne efikas!

Tiuj ĉi glasoj kiuj sinsekve malpleniĝas,
Fajr-maro estas kiun mi verŝas al mia plezuro,
Kirlakvo rabas min sed la akvo ne portas min!

Kun riblema magia ĉevalo de l’ vin
Ĝis senfina imagmondo mi iris
Ĝis plenstela dezerto de varmaj pensoj,
Ĝis ne nekonata limo de l morto kaj vivo,
Ĝis ĝarden-aleoj de forkuremaj memoroj,
Ĝis memorar-urbo ...
Ankaŭ la vino
Ĝis mia lito ne plu dormigas min!

Ho am-aglo!
De forlokaj nebulaj montpintoj
Flugo al trista dezerto de mia vivo
Portu min tie kie mia vino ne portas min ... !

Tiu sen stela ulo estas mi, kiun eĉ sia aglo ne kunportas!

Sur la viv-vojo,
Kun tiom da penado, petado kaj soifo,
Malgraŭ tio ke elkore ĝemas mi: akvo, ... akvo!
Eĉ trompo ne portas min al miraĝo
Plenigu la glason!

Aŭskultu la kantadon de la poemo laŭ la majstro de irana kant-arto Mohammad Reza Ŝaĝarian


 

aŭ vidu ĉi tie


پر کن پیاله را
که این جام آتشین
دیری است ره به حال خرابم نمی برد
این جام ها ــ که در پی هم می شود تهی ــ
دریای آتش است که ریزم به کام خویش
گرداب می رباید و آبم نمی برد

من با سمند سر کش جادویی شراب
تا بی کران عالم پندار رفته ام
تا دشت پرستاره ی اندیشه های گرم
تا مرز ناشناخته ی مرگ و زندگی
تا کوچه باغ خاطره های گریز پا
تا شهر یادها
...
دیگر شراب هم
جز تا کنار بستر خوابم نمی برد

هان ای عقاب عشق
از اوج قله های مه آلود دور دست
پرواز کن به دشت غم انگیز عمر من
آنجا ببر مرا که شرابم نمی برد
آن بی ستاره ام که عقابم نمی برد

در راه زندگی
با این همه تلاش و تمنا و تشنگی
با اینکه ناله می کشم از دل :که آب ... آب
دیگر فریب هم به سرابم نمی برد
پر کن پیاله را
...

0 komentoj: